ŠTIAVNICKÉ VRCHY

Štiavnické vrchy sú vďaka svojej geografickej polohe a prírodným danostiam chránená krajinná oblasť. Nachádzajú sa tu štátne prírodné rezervácie, chránené náleziská. Sú obľúbené pre svoju pestrosť krajiny a prírody. Sú najväčším sopečným pohorím na Slovensku. Reliéf krajiny je ideálny na kvalitné túry. Je tu značné prevýšenie, od 200 m na nive Hrona po 1009 m na Sitne. I keď sú Štiavnické vrchy plošne neveľké, v ich podnebí existujú značné rozdiely. Takže tu nájdeme bohatú flóru i faunu.

Cyklotúru sme zahájili v Novej Bani. Po málo frekventovanej asfaltke popri Hrone sme prešli cez Rudno do Voznice. Tam sme odbočili na lesnícku asfaltku, kde je zákaz vstupu pre motorové vozidlá. Po tejto mojej najobľúbenejšej trase sme sa miernym stúpaním dostali k Richňavskému jazeru. Je tu pekná chatová oblasť i salaš. Ďalej sme prešli cez Štiavnické Bane až k Banskej Štiavnici. Popri ceste sa nachádza banské múzeum v prírode s originálnou sprístupnenou baňou. V meste v historickom centre je čo obdivovať. Trojičné námestie, Starý i Nový Zámok, Klopačka. Tu je samozrejmosťou stretnúť partie cykloturistov. Takže obed, domáce pivo Steiger a ide sa ďalej. Zastavili sme sa v obci Svätý Anton, kde je známy kaštieľ s najväčším poľovníckym múzeom. Odtiaľ sme sa pustili po turistickej trase smerom na Sitno. Prešli sme cez „rázovitú“ obec Ilja a začali sme stúpať. Je tu nádherný kraj, okolo samé lesy a kľud. Po čase sme narazili na asfaltku, po ktorej sme vyšlapali až na vrchol. Dá to zabrať, ale vedľa biku to ujde. Sitno je najvyšší vrch Štiavnického pohoria, meria 1009m. Postavili tu vysielač, preto tá asfaltka. Je tu rozhladňa s expozíciou o Sitne a čo je prekvapujúce – čapujú tu pivo. Je odtiaľ nádherný výhľad na celé pohorie a ževraj pri dobrej vyditeľnosti vidno aj Tatry. Sitno bolo osídlované už oddávna. Pod vrchom je zrúcanina stredovekého hradu. Zostup bol tiež zaujímavý, zvolili sme si trasu po turistickej značke dolu drevennými schodmi s bicyklami na pleciach, ďalej adrenalínové klesanie po skalách. Po tomto strmom úseku sme zišli k Počúvadlianskemu jazeru. V okolí jazera sú ubytovne, hotely i kemping. Dopriali sme si zaslúžený oddych spojený s kúpaním v jazere. Odtiaľ sme sa pustili smerom k Richňavskému jazeru a po známej trase späť do Novej Bane.

Výnimočný je tu už v stredoveku vytvorený vodohospodársky systém, množstvo vodných nádrží vytvorených pre baníctvo. Dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely. Najznámejšie sú Počúvadlianske, Richňavské, Evičkino, Belianske, Hodružské a Studenské jazero. Sú tu aj termálne pramene – kúpele v Sklených Tepliciach, termálne kúpalisko vo Vyhniach.

Pestrá je aj história Štiavnických vrchov. Ťažili sa tu rôzne rudy, zlaté aj strieborné, takže táto oblasť bola v minulosti bohatá a významná. Nachádzajú sa tu zachovalé historické objekty – starobylé centrum Banskej Štiavnice, ktoré je v zozname UNESCO, kláštor v Hronskom Beňadiku, banské múzeá-štôlne, poľovnícky zámok v Svätom Antone, zrúcaniny hradov Šášov, Sitno.

Je tu bohatá sieť turistických chodníkov, celé pohorie je ideálnym miestom na cyklotúry. Na pomerne malom území nájdeme výborné trasy na bikovanie, bohatú prírodu, množstvo jazier, kus histórie. Pre svoje výborné cyklistické podmienky sa tu koná Banskoštiavnický horský cyklomaratón.

V oblasti Štiavnických vrchov je ozaj množstvo krásnych miest, kam sa oplatí zavítať. Počas ďaľších túr som spoznal všetky jazerá – tajchy, zrúcaniny hradov Revište, Šášov a mnoho iných zaujímavých miest.

V Štiavnických vrchoch sú moje najoblúbenejšie cyklotrasy. Myslím si, že patria medzi najkrajšie a najlepšie oblasti na Slovensku vhodné pre kvalitné cyklotúry. Dá sa tu behať na horských, crosových i cestných bicykloch, podľa zvolenej trasy. Túto oblasť odporúčam každému. Veľa pekných zážitkov.