CÔTE D´AZUR		zo sedla biku
AZÚROVÉ POBREŽIE – FRANCÚZSKA RIVIÉRA 2004
	“Pokiaľ toho chcú oči veľa uvidieť, musia toho nohy veľa našlapať.” (keňské príslovie) A čo tak vychutnať si krásy morského pobrežia trochu netradične? Trocha aktivity nezaškodí, leňošenie pri vode si necháme na inokedy, tak hor sa na bicykle. A aby to ozaj stálo zato, rozhodli sme sa pre Francúzsku riviéru. Francúzsko – krajina, ktorá fandí cyklistom. Krajina tisícich podôb, od zasnežených Álp až po priezračné more, množstvo kultúrnych a historických pamiatok.

Francúzska riviéra je úzky pás stredomorského pobrežia historického Provensálska. Priezračné azúrové more, pieskové pláže, malebné historické dedinky i mestečká a výborná klíma, to sú hlavné dôvody, prečo je tento kraj tak turisticky obľúbený. Striedajú sa tu strmé skalnaté svahy s pieskovými plážami v morských zátokách. Sú tu výborné klimatické podmienky, stredomorskú vegetáciu tvoria hlavne vždyzelené korkové duby, vavrín, myrta, pistácie, prímorské borovice a pínie. Okolie je známe veľkými záhonmi rastlín pestovaných k voňavkárskym účelom, hlavne levandule.

Mapa okolia St Tropez	Výhľad na St Tropez a záliv
Na cestu sme vyrazili koncom apríla. Tešili sme sa na teplé jarné stredomorské slniečko, na dni strávené v novej krajine, s novými ľuďmi, i na našlapané kilometre. Trochu sme sa obávali nepríjemného severného vetra Mistral, ktorý je v tomto ročnom období v tomto kraji známym pojmom, no Rudo sľúbil, že vybaví super počasie. Neviem, ako to dokázal, ale tento raz mu to ozaj vyšlo. Štartovali sme v Blave. Bicykle sme naložili na príves za autobus, batoh s handrami, instantnými polievkami a plavkami pod autobus, seba s dobrou náladou do autobusu a vyrazili sme v ústrety novým zážitkom. Cesta cez Rakúsko i nočné Taliansko celkom ušla. Ráno nás odmenilo nádhernými pohľadmi na Taliansku riviéru. Viadukty, tunely, malebné mestečká a konečne more. Ďalej Monaco, Monte Carlo, Nice, Cannes, Ste Maxime a konečne náš cieľ – Port Grimaud.
Ubytovali sme sa v kempe pri mori v karavánoch. A je tu prvý dotyk s morom, i keď ešte dosť studeným a očarujúci výhľad na celý záliv so St Tropez. Zmontovali sme bicykle, nahodili dresy a hor sa na prvú cyklotúru. Vyrazili sme podľa pripravenej mapky na cesty Francúzskej riviéry. Premávka na hlavných cestách bola dosť hustá, cez sezónu to tu musí byť poriadne frekventované, ale miestny vodiči sú voči cyklistom ozaj ohľaduplní. Hneď za kempom sme zistili, že trúbením sa nám nevyhrážajú, ale nás zdravia. Pre našinca nepochopiteľné, tu ešte majú zmysel pre šport. Okolie je pestré, je čo obdivovať. Vybrali sme sa do mestečka Grimaud. Toto malebné starobilé mestečko nás očarilo svojimi historickými uličkami, maximálne kľudnou pohodou, všadeprítomnými kvetmi, kaktusmi a palmami. Na miestnom námestíčku hrali dôchodcovia obľúbenú francúzsku hru – petang, je to super pozorovať ich pri tom. Vystúpili sme aj na mestský stredoveký hrad, ktorý má okrem iného aj slušnú nadmorskú výšku a je odtiaľ nádherný výhľad na celé okolie aj s morom v pozadí. Zaujímavé pohľady sú aj na levandulové plantáže, ktoré sú typické pre Provensálsko. Naspäť sa nám ide lepšie, klesáme až k ďalšiemu mestečku Cogolin. Zastavili sme sa v supermarkete a kúpili sme 5l bandasku s vínom na spestrenie večera. Niesol som ju na kormidle a na kruhovom objazde stopovali žandári. Už som pri nich brzdil, ale keď vedľa mňa zastavilo auto, vydýchol som si. Stopovali ich, na mňa sa len uškŕňali. Voči cyklistom sú tam ozaj všetci tolerantní. Do kempu sme dorazili spokojní s prvými našlapanými kilometrami, s prvým zoznámením sa s okolím. Po večeri sme sa podaktorí rozhodli skúsiť aj more. Bolo ozaj čisté, aj slané, ale aj riadne studené. No a potom sme preberali zážitky a všeličo iné pri francúzskom vínku a tešili sa na druhý deň.
	Na námestí v Grimaud  Pri hrade v Grimaud

	Žandárska stanica s Funesových filmov

		Ráno sme po bagetových raňajkách vyrazili na trasu Port Grimaud-Gassin-Ramatuelle-St Tropez-kemp. Po pár kilometroch sme odbočili z hlavnej cesty a začali sme stúpať, čo trochu preverilo našu kondičku. Premávka tu už bola minimálna. Mestečko Gassin bolo parádne, nebolo tu skoro nikoho, len my. Pokochali sme sa výhľadom na celý záliv a makali sme ďalej. Ďalšiu zastávku sme si dali pri starom veternom mlyne, ktorých je tu na okolí tiež dosť. Za chvíľu sme začali klesať, až sme vleteli na námestie ďalšieho mestečka Ramatuelle. Práve tadiaľ prechádzal svadobný sprievod. Bicykle sme si odložili na námestí, svadobčania sa rozložili oproti pred barom a tam popíjali. Ženích černoch, nevesta biela, deti všelijakých odtieňov, ale tu je to asi normálne. Pomotali sme sa po uličkách starého centra, je tam stále čo obdivovať. Posilnili sme sa bagetou a vyrazili ďalej. Klesali sme až takmer k moru a po pár kilometroch sme boli v St Tropez – preslávenom letovisku. Bolo vidieť, že je to turistické centrum celej oblasti, je tu riadna premávka, všade plno ľudí. Najprv sme si išli pozrieť žandársku stanicu z filmov L. Funesa. Keď som pozerával doma tieto filmy, ani náhodou som netušil, že sa tu raz budem fotiť aj s bicyklom. Inak je to asi najviac fotografovaný objekt z celého mesta. Kúsok odtiaľ sme natrafili na jachtársky prístav. Tak to už bolo niečo. Jachty od výmyslu sveta a hádam aj z celého sveta. Proste super! A na takej sa plaviť po Stredozemnom mori... Ešte že mám aspoň na ten bicykel. Cez prístavné uličky sme sa dostali na pláže a ďalej hore na hrad. Odtiaľ bol nádherný výhľad na celé mesto, pobrežie i záliv. Ale boli sme zvedaví na tie preslávené pláže, tak sme sa vybrali ďalej za mesto. Okolie bolo zastavané prepychovými vilami, majetky smotánky. Dostali sme sa na pláž les Salins. Tu už je otvorené more, vlny, lode. Ale najviac nás zaujal biely piesok a mladá černoška v úsporných plavkách. Na ostatné top pláže sme sa s bicyklami nevedeli dostať, tak sme zavelili na návrat. Prešli sme ulicami St Tropez, na námestí sme sa zapozerali na domácich, ako vegetia pri petangu. Snáď si to niekedy vyskúšam, veď tam to hrajú samí dôchodcovia. V St Tropez je ozaj živo, spústa turistov. Stretli sme v protismere pri jazde kolónu historických vozidiel, nevedeli sme, kam sa máme skôr dívať. Večer sme si vyšli do prístavného mestečka Port Grimaud, čo sme mali hneď oproti kempu. Je to ďalší skvost tohto zálivu. Postavené je na spôsob Benátok, na polostrovoch pospájaných mostami, všade samé reštaurácie, kaviarne, obchodíky. V kanáloch kotvia jachty, všetko vysvietené, pohoda. Ale nás už netrpezlivo čakalo vínko v bandaske v kempe. Tak sme si urobili program pri karavane a klábosili do noci. Miestne víno a syry chutili skvele.
				Na ďalší deň nás čakala najočakávanejšia túra – kaňon Verdon. Obdivuhodné dielo prírody, leží v podhorí Prímorských Álp. Rieka Verdon sa tu zahryzla do plošiny jurských vápencov. Kaňon sa tiahne v diaľke 21 km, dosahuje hĺbku 250 až 600 m. Je to najväčší kaňon v Európe. Autobusom sme sa vyviezli k mestečku la Palud-s-Verdon. Odtiaľ sme vyrazili na bikoch po okružnej ceste. Najskôr sme stále stúpali. Dalo nám to riadne zabrať, až som začul povzdychy typu: “Načo som ráno pil...”, neskôr: “Načo som včera toľko pil...” atď. Ale hore to bolo super. Nádherné výhľady na kaňon, na rieku pod nami v hĺbke niekoľko sto metrov. Nad nami krúžili orly, v diaľke zasnežené Alpy. Šlapali sme stále vyššie a výhľady boli stále krajšie. Tak toto stálo zato! Nevedeli sme sa vynadívať na tú krásu. Naspäť to už bolo hlavne dolu kopcom do la Palud-s-Verdon, kde sme si oddýchli a zjedli – ako ináč, bagetu. Odtiaľ sme sa pustili dolu až k jazeru Lac de Ste Croix, kde sa vlieva rieka Verdon. Také dlhé klesanie na biku som ešte nazažil, miestami sme naberali rýchlosť aj 50-60 km/h. Zastavovali sme sa na mnohých výhľadoch, prechádzali sme cez dva tunely, fotili sa s horskými kozami. Nezabudnem na jednu našu cyklistku Andrejku, ktorá mala po jednom zjazde účes ako z reklamy na fén, všetky dozadu. Šťastne sme doleteli až dole k jazeru. Za odmenu sme si dopriali zaslúžené vychladené pivo a vychutnali si ho pri vode. Jazero má nádhernú tyrkysovú farbu, hlavne zhora, odkiaľ sú na neho úžasné pohľady. Najazdili sme tu asi 45 km.
Stále hore... Výhľad na kaňon
Terénne kozy			Výhľad na jazero z kaňonu
	A je tu posledné ráno. Po bagetových raňajkách sme sa vydali na túru po trase Plan de la Tour – la Garde Freinet – Grimaud - kemp. Je to trasa po kľudných cestách cez kopce, lesy. Po niekoľkokilometrovom stúpaní sme dorazili do mestečka Plan de la Tour a odtiaľ po ďalšom stúpaní do la Garde Freinet. Je to chutné historické mestečko so starými uličkami, obchodíkmi, kaviarňami, všade pohoda a kľud. Tak toto mi chýba u nás na Slovensku, Francúzi majú proste inú mentalitu. Cez už známy Grimaud sme sa vrátili do kempu. Vykúpali sme sa v mori, zbalili si veci a naložili bicykle. Domov sa nám ešte moc nechcelo, dalo by sa tu ostať aj oveľa dlhšie. Francúzska riviéra je ozaj nádherná, je tu čo obdivovať, či už mestá, pohoria v okolí, prístavy, more, pobrežie, pláže... Niečo z toho sme stihli a môžeme si povedať – stálo to zato ! Toľko zážitkov a pohody kondenzovaných do niekoľko málo dní sa len tak ľahko nezažije. A na záver, čo sa mi na Francúzoch najviac páčilo? Ich životná filozofia – “savoir vivre” tj. umenie žiť.